HEURIKA

Som, Kto som!

V živote sú obdobia, keď sa nachádzame v negatívnych emóciách, ktoré nám bránia v tom, aby sme v našom živote napredovali. Blúdime, hľadáme a predsa sa nikam neposúvame. Máme pocit, že stagnujeme. Náš život sa nikam nevyvíja, nikam nesmeruje, my len prežívame a nevieme, kam ideme. Často nás premáha zúfalstvo, že sme nič nedosiahli a za sebou ešte nič nezanechali. Nemáme žiadnu predstavu o tom, kam by sme sa chceli dostať. Hľadáme sami seba. Kto sme? Čo je vlastne cieľom nášho života a čo je jeho poslaním? Nevieme, len sme a prežívame.

 

„Každý človek je vlastne jedinečný.“

Bob Marley (1945 – 1981)

 
V mnohých návodoch na šťastný život sa dočítame o tom, ako sa máme pýtať samých seba „Kto som?“ a čakať na odpoveď. Hovoria nám, ako si máme zobrať život do vlastných rúk a nežiť životy iných. Žiť svoj život naplno, robiť to, čo chceme a k čomu nás to ťahá. Ale ako to máme urobiť, keď ani nevieme, kto vlastne sme a čo chceme?
 
Pred pár rokmi som sa veľmi intenzívne začala zamýšľať nad otázkou „Kto som?“. Napísala som si ju veľkým písmom cez dve strany do môjho denníka a aktívne som na ňu začala hľadať odpovede. Otvárali sa mi rôzne obrazy z môjho života a rôzne scenérie prežitých chvíľ. Hľadala som práve tie chvíle, ktoré ma formovali. Zamýšľala som sa nad vplyvom mojich rodičov na môj charakter, nad výberom mojich kamarátov, ako aj nad tým, ako ma ovplyvňovala škola, šport či moje zvieratá. Nad všetkým som sa hĺbavo zamýšľala. Môj život som si rozobrala na sekcie: detstvo, šport, školská dochádzka, partnerské vzťahy, život doma a život v zahraničí, pred smrťou babky, po nej a iné. Každú sekundu som venovala hľadaniu odpovedí. Niekedy som sa cítila ako Sherlock Holmes, čo pátra po páchateľovi kriminálneho činu. Žiadny oddych som nepoznala, moja hlava pracovala na 100 %. Relax som si predsa nemohla dovoliť!
 
Odpovedí mi prichádzalo veľa.
 
Som kapitánka, som športovkyňa, som žena, som bojovníčka, som partnerka...
Som slobodná, milá, motivujúca, láskavá, empatická, milujúca, tvrdohlavá, netrpezlivá, priamočiara, kamarátska, som...
 
Žiadna odpoveď však nebola dostačujúca. Ja som hľadala jasnú a presnú odpoveď. Definíciu seba. Moje ego ma chcelo za každú cenu niekam zaškatuľkovať, dať mi nejakú nálepku. Najlepšie nálepku niečoho výnimočného. Ako som hľadala, tak som hľadala, ale nič vyhovujúce sa mi nepodarilo nájsť.
 
„Asi hľadám zle,“ pomyslela som si. Tak som začala čítať vedecké knihy, chodiť na rôzne semináre a školenia. Hľadala som vedomosti. Nevedela som toho ešte dostatok. Nemala som poňatia o kvantovej fyzike ani o nukleárnych pokusoch. Nič som nevedela o práci mozgu ani o psychológii človeka. „Dobre teda, musím sa začať ešte viac učiť.“ Zaumienila som si, že pôjdem každý mesiac aspoň na jedno školenie či seminár, najlepšie však bude každý týždeň na jeden.
 
No ani po vyčerpávajúcom hľadaní v názoroch tých, „čo vedia“, akí by sme mali byť, sa dobrý pocit z odpovede, ktorá by rezonovala s mojím očakávaním, nedostavil.
„Čím to je, že túto odpoveď neviem nájsť? Čo robím zle?“

Hľadala som stále hlbšie...
 
Až som prišla do bodu, že tadiaľto cesta tiež nevedie. Konečne som sa po rokoch hľadania uvoľnila. Začala som čítať ľahkú literatúru a ani na semináre som už nemala chuť ísť. Veď keď som doteraz nenašla to, čo hľadám, nenájdem ani potom. Vzdala som sa...
 
Život som začala brať taký, aký je. Už som proti nemu nebojovala. Netrápilo ma, že neviem. Už som nechcela byť iná – výnimočná. Chcela som byť iba sama sebou.
 
Až po tomto „uvoľnení“ mi pomaly začali prichádzať odpovede, ktoré rezonovali s mojím vnútorným presvedčením. Nastalo uvedomenie.
 
Odpoveď na najdôležitejšiu otázku môjho života mi prišla celkom nečakane a znela veľmi jednoducho:
 
„SOM, KTO SOM!
Nič viac – nič menej. Iba som, kto som...“
 
Zrazu som pocítila obrovskú úľavu.
„Už nič nemusím byť. Už sa na nič nemusím hrať. Stačí BYŤ tým, kým som. Nehľadať... len ŽIŤ!“

A prečo vám to všetko píšem?
 
Akceptujte sa takí, akí ste. Nechcite byť iní. Všetci sme dobrí takí, akí sme, a každý z nás má svoju výnimočnosť. To len naša spoločnosť a svet okolo nás z nás spravili „nedokonalých“. Nenechajte si nahovoriť, že nie ste dosť dobrí. Že sa musíte zmeniť. Neporovnávajte sa s nikým. Vy ste jedineční. Možno práve tým, že maľujete krásne obrázky, že viete pískať na prstoch alebo hovoríte básničky. Možno viete krásne háčkovať, variť či piecť alebo viete opraviť rádio či starú motorku. Verte mi, všetky tieto veci nie sú samozrejmosťou. Sú to výnimočné veci a nie každý ich ovláda. Rozvíjajte si ďalej tieto vaše danosti a schopnosti. Zamerajte sa práve na tie veci, v ktorých ste excelentní a bavia vás, aj keď sú to podľa vás bežné veci čo pre iných nemajú žiadnu hodnotu. To je často iba váš pohľad na vec.
Je dôležité, aby ste si uvedomili svoju vlastnú hodnotu. Bezpodmienečne sa majte radi takí, akí ste. Ste originálni. Nikdy tu nebol nikto taký, ako ste vy, a môžem vám už teraz povedať, že ani nikdy nebude. Preto sa uvoľnite a buďte len sami sebou. Žite SVOJ život. A ja vám garantujem, že práve vtedy budete výnimoční.
 
 
 
 
Hľadáte aj vy odpoveď na otázku, Kto ste?
 
 
 
Pre www.heurika.sk napísala Erika Gállová. Tento článok smie byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len na nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem.



Diskusia

Meno(*):
Email:
Komentár(*):
Opíšte kód z obrázka: kod