HEURIKA

Ako si správne stanoviť osobné hranice

„Nie, nie som spokojná so svojím vzťahom. Môj manžel je ako malé dieťa, s každou maličkosťou za mnou chodí a pýta sa na môj názor, zaťažuje ma svojimi hlúposťami, o ktorých nemám ani najmenšieho tušenia. Zaoberám sa vecami, ktorými sa iné ženy zaoberať nemusia. O rodinu sa poctivo starám, všetky úradné veci vybavujem ja, lebo on na to „nemá nervy“ a ešte odo mňa aj očakáva, že budem mať dobre platenú prácu na plný úväzok a všetko ostatné s úsmevom stíhať. Už roky som nebola s priateľkami na káve a nemám čas ani na svoje koníčky. Je toho na mňa veľa, som fakt vyčerpaná. Všetko sa mi rúca, nič neviem dokončiť a už ani začať... potrebujem oporu, pokoj a nájsť si čas na seba aj na svoje koníčky, načerpať novú energiu,“ počujem často od svojich klientok.
Rozdeliť si medzi sebou prácu a stanoviť si jasné hranice v našich vzťahoch je veľmi dôležité. Naši partneri si často ani neuvedomujú, koľko toho my ženy na svojich pleciach nosíme. Neuvedomujú si to preto, lebo celý chod domácnosti sa javí väčšinou ako automatický. Až do bodu, keď už naozaj nevládzeme a buď vybuchneme, alebo sa psychicky zrútime. Jednoducho už nezvládame zostať v tomto rýchlom tempe a všetkým sa zaoberať, inovovať, starať sa o rodinu a k tomu ešte aj pracovať. Naše malé tiché „prosím Ťa, pomôž mi, ja už nevládzem...“ je často ignorované, lebo doteraz sme predsa všetko robili bez námietok a s úsmevom. Do tohto bodu sa však väčšinou dopracujeme vlastným pričinením – tým, že hneď na začiatku vzťahu chceme ukázať svoju najlepšiu stránku a staráme sa o svojich mužov nadštandardným spôsobom, ktorý je z dlhodobého hľadiska nerealizovateľný. Ukazujeme im, čo všetko vieme, aké sme krásne a šikovné. Takéto správanie patrí prirodzene do zoznamovacieho rituálu na začiatku každého vzťahu. Naši muži si na tento štandard ľahko zvyknú a nechce sa im na ňom nič meniť. Časom sa ale dostávame do bodu, keď nám všetko začína prerastať cez hlavu. V takýchto prípadoch často počúvam od svojich klientok, že sa chcú rozviesť. Najradšej to chcú všetko nechať tak, zbaliť si kufre a odísť. Neveria, že sa ešte niečo v ich vzťahu môže zmeniť.
 
Na otázku, či ich partner vie o ich súčasnom stave a zmýšľaní, mi často odpovedajú negatívne. Skúšali sa s ním aj porozprávať, ale márne. Buď ich vlastný partner vôbec nevypočul, alebo sa snažil niečo napraviť, ale jeho snaha o trvalú zmenu rýchlo vyprchala. Niekedy dostávam aj odpovede typu: „Ak ma ľúbi, mal by na mne vidieť, že som unavená, nie? Nezvyknem sa mu sťažovať.“
 
Takéto problémy sa v našich vzťahoch vyskytujú často. Ideme, pokiaľ vládzeme, a potom bum… A nikto nechápe, čo sa s nami stalo – „zrazu“ sme sa zmenili. Nášho partnera nechápeme, neľúbime, sme vyčerpané, choré a bez života... sme akési iné. Poväčšine nám však ani hneď nezapadne, z čoho tento divný stav pochádza. Najprv sa musíme dostať do bodu, keď si uvedomíme, že sa s nami niečo deje. Že sme podráždené, stále unavené a nevládzeme robiť to, čo sme doteraz bežne robili, že akosi viac frfleme a v noci nevieme spať. Ráno sa zobúdzame tak isto unavené, ako sme si večer ľahli. Naše baterky sa nám už prirodzenou cestou nedokážu dobiť.
 
Našou povinnosťou je byť užitoční nie podľa svojich prianí, ale podľa svojich schopností.
Henri-Fréderic Amiel
 
V tomto prípade, milé dámy, ak chcete zmeniť svoj momentálny stav a možno aj zachrániť váš vzťah, musí zmena prebehnúť najprv u vás. Nič iné nezostáva, niečo sa musí vo vašom správaní zmeniť.

  • Jedným z možných riešení je otvorene sa s vaším partnerom o všetkom porozprávať. Nečakajte na to až do poslednej chvíle, keď už budete úplne vyčerpané, ale konajte hneď, keď pocítite nerovnováhu, frustráciu alebo hnev. Buďte otvorené a úprimne povedzte vašim partnerom, ako sa cítite. Muži tiež jasne vnímajú, že sa zmenil svet a tým aj naše kompetencie a úlohy v ňom. Vedia, že už nie sme iba matky a ženy, ktoré sa starajú výlučne o rodinu. Tušia, že už sme skoro ako „univerzálny vojak“, ktorý musí všetko zvládať. Len si to ešte v mnohých prípadoch nechcú priznať.

  • Po druhé si musíme uvedomiť, aké kritické sme samy k sebe a čo všetko od seba neraz očakávame. Chceme byť na všetkých frontoch perfektné. Často nám stres a preťaženie spôsobujú práve to, že sme perfekcionistkami. Všetko chceme mať urobené na 100 %. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, kde by sme mohli vo svojom perfekcionizme poľaviť, poprípade či je možné niečo úplne vynechať.

Keď sa z toho všetkého nechceme zosypať a dostať sa do úplného vyčerpania, musíme si stanoviť jasné pravidlá domácnosti a svoje hranice.
 
  • V prvom rade si musíme uvedomiť, koľko toho na svojich pleciach nesieme, a mať jasno v tom, čo všetko sa dá zmeniť, aby sme sa znova dostali do harmónie a pohody. Keď si v rodine stanovíme jasné pravidlá hry a všetci ich budeme dodržiavať, ukážeme svojim partnerom a deťom, že chod rodiny je spoločná záležitosť a že na jej formovaní sa musia aj oni aktívne podieľať. Naši muži by nám veľmi chceli pomôcť, niekedy však nevedia presne ako a v čom. My ženy sme pre nich dosť komplikované stvorenia, ktorým oni nie vždy rozumejú. Povedzte im o svojom vyčerpaní a pocitoch otvorene a bez výčitiek. Neobviňujte ich z danej situácie. Naši muži sú a vždy zostanú princmi, ktorí chcú pre svoje princezné urobiť všetko, aby boli šťastné. Som o tom presvedčená. Keď budú vedieť o našich starostiach, radi nám pomôžu vyriešiť ich.
 
  • Napíšte si zoznam úloh, ktorý bude každý v domácnosti plniť, a riaďte sa podľa neho. Presne si vyjasnite, čo je v čej kompetencii. Vždy sú potrebné kompromisy. Do tohto zoznamu zahrňte aj úlohy pre svoje deti. Takto jeden druhému nebudete môcť neskôr vyčítať, že vám niečo nebolo jasné. Ak to bude potrebné, vyveste si tento zoznam na viditeľné miesto, napríklad na chladničku. Dohodnite sa aj na trestoch, ktoré budú pre každého platné pri nedodržaní úloh.
 
  • Stojte si za svojím. Od dohodnutých pravidiel sa neodkláňajte a nerobte výnimky. Samozrejme, vždy sa môžu vyskytnúť výnimočné situácie, ktoré treba riešiť osobitne. Ale po ich vyriešení sa hneď vráťte k dohodnutým pravidlám.
 
  • Úlohy rozdeľte podľa stupňa náročnosti. Každému členovi rodiny dajte na výber najprv z tých úloh, ktoré by rád a dobrovoľne plnil. Tak sa z jednotlivých úloh nebude nikto po čase ulievať. Prácu, ktorú nikto nemá rád, robte spoločne. Tým si prehĺbite aj vaše vzťahy v rodine.
 
Ten, kto si nespraví čas na oddych, je rovnako hlúpy ako drevorubač, ktorý si nenájde čas na nabrúsenie svojej sekery.
Annegreet van Bergen
 
  • Jasne povedzte svojmu partnerovi, že si po náročnom dni potrebujete aj vy nejakým spôsobom oddýchnuť a dobiť baterky. Povedzte mu o tom, čo by ste rady robili, kam by ste rady šli, ako by ste si najradšej vyplnili svoj voľný čas. Uvedomte si, že aj vy sa potrebujete odreagovať a dobiť. Naplánujte si schôdzku s kamarátkou, návštevu sauny, prechádzku prírodou, čítanie dobrej knihy. Iba keď budete dostatočne oddýchnuté a plné energie, môžete efektívne zvládnuť situácie, keď budete musieť pracovať.
 
  • Naučte sa hovoriť NIE. Je dôležité si vyjasniť, čo ešte spravíte a čo už nie. Tým si podporíte aj svoje sebavedomie a sebadôveru. Vyjasnite si veci, ktoré sú vám proti srsti, a nerobte ich. Váš partner od vás očakáva, že s ním pôjdete na firemnú oslavu, kde nikoho nepoznáte? Znova za vami prišiel kolega, ktorý vás po stý raz prosí o pomoc s prácou, ktorú by ľahko zvládol aj sám? Partner vás poprosil, aby ste za neho vybavila návštevu u lekára?... Toto všetko v podstate nie sú vaše problémy. Povedzte jasné NIE a nemajte z toho výčitky svedomia.
 
Stanoviť si správne hranice nie je iba problémom žien. Tak isto aj muži mávajú problémy s asertivitou a stanovením osobných hraníc, príliš preplneným diárom, vyčerpaním a voľbou NIE v komunikácii s okolím. Keďže si uvedomujeme, aké dôležité je v dnešnej dobe stanoviť si správne hranice, aby sme sa nedostali do stavu totálneho vyčerpania, pripravili sme pre vás seminár o asertivite a líderstve za pomoci koní, kde sa zaoberáme práve témou stanovenia správnych hraníc a asertívnym správaním. Asertivita je zručnosť presadiť sa a zároveň rešpektovať potreby iných. Správna vzájomná komunikácia a pochopenie reči tela toho, s kým komunikujeme, je dôležitým prvkom v asertivite a líderstve. Na tomto seminári sa naučíte (okrem toho, ako si správne stanoviť osobné hranice) aj povedať NIE v rôznych životných situáciách a ako pôsobiť na iných tak, aby vás akceptovali ako dobrého lídra.
 



Diskusia

Meno(*):
Email:
Komentár(*):
Opíšte kód z obrázka: kod