HEURIKA

Naše očakávania

„Aké by to bolo, keby mi to tentoraz vyšlo? Hm, bolo by to fajn. Návšteva by bola rada, mama by bola na mňa hrdá, otec by sa niesol ako páv, suseda by závidela a ja by som bola rada, že jej konečne môžem ukázať, že aj ja to dokážem. Ja na to mám! Ukážem každému, že som šikovná a viem to spraviť úplne sama, bez akejkoľvek pomoci! A nech všetci prasknú od závisti. Mne to tentoraz vyjde... som si úplne istá. Mne sa ten koláč podarí. Bude fajnovučký, sladučký a ovocie na ňom bude také lahodné. Keď bude hotový, tak sa oň podelím aj na Facebooku, nech ho každý vidí. Teraz sa mi podarí, cítim to − nie, ja to na 100 % viem!“


Ak nebudeš mnoho očakávať, budú sa ti zdať aj malé veci veľkými.

(Platón)
 
Očakávania... máme ich všetci. Všetko si krásne naplánujeme, spravíme maximum pre to, aby nám "to" ( čokoľvek to "to" je) vyšlo, každému o tom porozprávame, lebo my vieme, že tentoraz sa to nemôže pokaziť. Tentoraz nie, lebo my sme dobre pripravení. Vložili sme do nášho projektu všetko, čo v nás je. Zainteresujeme a ovplyvníme aj ostatných, aby našim plánom dôverovali a plávali s nami v jednej lodičke na našej vlne.
 
Teória očakávaniaje jednou z najúspešnejších teórií. Ukazuje nielen to, ako ľudia niečo pociťujú a správajú sa, ale aj to, prečo tak reagujú a konajú.
Teória očakávania je model založený na vedomom myslení o situácii. Ústrednú úlohu v nej má percepcia (vnímanie) človeka, pričom sa zdôrazňuje poznávacia schopnosť. Podľa tejto teórie motivácia závisí od dvoch skutočností, t. j. od toho, ako veľa niečoho chceme dokázať, a od pravdepodobnosti, s akou predpokladáme, že to dosiahneme. Motivácia (sila) jednotlivca (pozitívna či negatívna) konať je produktom predpokladanej individuálnej hodnoty, ktorú človek pripisuje očakávanému cieľu, násobenej vnímanou pravdepodobnosťou, že ciele sa dosiahnu.
 
http://referaty.hladas.sk/referat.php/teoria-ocakavania/26/18813
 
 
V hlave si vytvárame rôzne scenáre, ako by nám naše projekty mohli dopadnúť. Tieto očakávania nás však často zavádzajú. Naše myšlienky nám k tomu dopomáhajú. Máme veľmi dobrú fantáziu. V hlave sa nám to len tak melie o tom, akí sme my skvelí, ako krásne dopadne to, čo sme si naplánovali, a my budeme spokojní a šťastní a každý nás bude chváliť a do výšin vyzdvihovať. Samozrejme, môžeme mať aj negatívne očakávania, keď si budeme dokola omieľať všetky tie katastrofické scenáre, ktoré nás môžu postihnúť.
 
Ktorékoľvek to budú, v mysli si sami vytvárame svoje obrazy a očakávania o tom, ako by sa veci mali diať, ako by kto mal reagovať, ako by sa ľudia okolo nás mali správať, čo by mali hovoriť, ako by mali veci robiť. Niektorí z nás aj očakávajú, že niekto iný vyrieši ich problémy, bez toho, aby oni pre to niečo urobili. V iných prípadoch zase očakávame, že nám budú ľudia rozumieť, aj keď im priamo nepovieme to, na čo práve myslíme alebo čo nás trápi. Často si neuvedomujeme, že naše plány a naše očakávania nemusia byť v súlade s tým, čo plánujú a očakávajú iní. Je veľmi jednoduché pochopiť to. My nie sme oni... my sme my a rozmýšľame ináč ako oni.

Obaja škodia sami sebe: ten, kto príliš veľa sľubuje, aj ten, kto príliš veľa očakáva.
(Gotthold Ephraim Lessing)
 
Všetkými našimi očakávaniami, či už pozitívnymi, alebo ngatívnymi, si vytvárame možné frustrácie a stresy. Nie vždy totiž vyjdú tak, ako si ich naplánujeme a ako chceme, aby dopadli. A my to podvedome tušíme. Koľko percent z toho, čo si naplánujeme a očakávame, nám reálne vyjde? Pozitívne či negatívne? Ja si myslím, že je to približne 20 % k 80 %. Táto zázračná formulka funguje dokonale... mne určite.
 
V poslednej dobe som často konfrontovaná s mojimi vlastnými očakávaniami, či už pozitívnymi, alebo negatívnymi. Môžem povedať, že vysoké percento toho, čo si naplánujem a chcem dosiahnuť, vyjde úplne opačne, ako bol môj pôvodný plán. Z jednej časti to nie je zlé, lebo ma to učí zostať v realite a „očakávať“, že sa moje plány nemusia splniť, ale zároveň je to veľmi frustrujúce. Všimla som si, že práve týmito nenaplnenými očakávaniami sa dostávam do stavu, v ktorom sa otváram životu a nechávam mu voľnú ruku. „Asi to má svoj zmysel,“ poviem si a verím, že to tak naozaj je. Čo robím, robím najlepšie, ako viem. Viac pre danú vec urobiť nemôžem. Či niečo vyjde alebo nie, často ani nezáleží odo mňa.
 
„Tam vonku“ je milión faktorov, ktoré úspešnosť realizácie našich plánov v nemalej miere ovplyvňujú. Síce sme si naplánovali vzrušujúci výlet na hory, ale deti náhle ochoreli, manžel má zlú náladu, susedov pes v noci veľa štekal a my sme nevyspatí, vonku nečakane nasnežilo, pokazilo sa nám auto a podobne.
 
Radšej nemajte veľké očakávania a dôverujte životu, že všetko, čo sa práve deje, má nejaký vyšší zmysel, ktorému my nie vždy rozumieme. Tým budete aj vy flexibilní a otvorení „prekvapeniam“, nebudete (až takí) frustrovaní a sklamaní, keď sa vaše plány nenaplnia. V momente, keď sa vám nepodarí to, čo ste si naplánovali, tak len pokrčte plecami a pochopte, že život nejde vždy tak, ako chceme my. Dodá vám to viac pohody do života.
 
Ozaj, a koláč? Nie, ten sa mi nepodaril. Návšteva dostala len okraje, lebo vnútro zostalo surové. Čo už... možno sa podarí nabudúce. Možno. A ak nie, tak pre istotu budem mať doma vždy jeden koláč z hypermarketu v zásobe. Človek predsa nikdy nevie.

Vôbec nezáleží na tom, čo môžeme očakávať od života my. Mnoho však závisí od toho, čo život očakáva od nás.
(Viktor Frankl)
 
 
Aké očakávania sa vám splnili alebo nesplnili?
 
 
 
 
Pre www.heurika.sk napísala Erika Gállová. Tento článok smie byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len na nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem.



Diskusia

Meno(*):
Email:
Komentár(*):
Opíšte kód z obrázka: kod