HEURIKA

Aj prijať treba vedieť

Každý deň dostávame od života darčeky. Ale nie všetci ich vidíme a hlavne nie všetci ich vieme prijať. Čím to je, že my ľudia radšej dávame ako prijímame? Sme radi, keď vidíme, ako sa naši najbližší tešia z našich darčekov, ale sami často prijímame darčeky iba s tichým, slušným poďakovaním.

Práve dneska som sa musela zamyslieť nad svojím postojom k malým, nečakaným darčekom. Bola som nakupovať v supermarkete a pozerala som sa na kvetinky. Chcela som sama seba obdarovať za niečo, na dosiahnutie čoho som bola veľmi hrdá. Mala som zo seba dobrý pocit, a tak som sa rozhodla, že si niečo malé kúpim. Teda som sa postavila pred rezané kvety a rozmýšľala som, ktorú peknú kytičku si vyberiem. Všetky boli krásne, nevedela som si vybrať. Zrazu som spoza regálov videla, ako odtiaľ vychádza starší usmievavý pán na vozíčku. Keď okolo mňa prechádzal, zastavil sa predo mnou a pekne sa ma spýtal, ktorú kytičku mi môže kúpiť. „Mne kúpiť kytičku? Prečo? Aký dôvod na to ten pán má? Veď ho ani nepoznám! A to by chudák musel ísť naspäť k pokladniam s tým vozíčkom. To mu hádam nespravím!“... pomyslela som si následne po jeho návrhu.  

A tak som mu len položila ruku na plece a pekne slušne som mu poďakovala, že je to od neho milé, ale ďakujem, to predsa nemôžem prijať. „Naozaj tú kytičku nechcete?“ spýtal sa ešte raz. „Nie, ďakujem.“ Usmial sa, pokrčil plecami... „Keď nie, tak nie.“ a odišiel. Neskôr som si uvedomila, že som prepásla krásny darček, ktorý mi bol poslaný ako vďaka za moju snahu, ktorú som pre svoje napredovanie vyvinula.

A ja som ho neprijala...

 

Takéto nádherné dary sa nedostávajú každý deň a ja som ich odmietla.

Ale ani mnou kúpená kytička ten pocit nevyvážila. Od deduška by to bolo oveľa krajšie. Či dostanem druhú šancu, neviem. S ním sa v živote už viac nestretnem, to viem isto.

 

Tým, že nevieme prijať od ostatných malé darčeky, ochudobňujeme o pocit šťastia a radosti nielen seba samých, ale aj tých, čo nás chcú obdarovať. Nemusí to byť iba kytička, ako to bolo v mojom prípade, ale môže to byť hoci milý úsmev či objatie od niekoho, kto nás má rád.

 

Niekde som čítala jeden pekný výrok:

 

„Medzičasom som sa naučila, že prijímať je ešte duchovnejšie ako dávať. Je to výmena lásky a energie, ktorá sa stará o to, že všetko zostáva v pohybe.“

 Norma Miedema

 

 

  • Naučte sa prijímať od života aj malé darčeky, ako sú úsmev, pohladenie, žmurknutie.
  • Prekonajte svoj strach a skúste aj vy obdarovať niekoho cudzieho malým darčekom, napr. príjemným úsmevom.
  • Koho ste vy naposledy nezištne obdarovali?

 

Viete sa vy tešiť aj malým darčekom?

 

 

Pre www.heurika.sk napísala Erika Gállová. Tento článok smie byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len na nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem.




Diskusia

Meno(*):
Email:
Komentár(*):
Opíšte kód z obrázka: kod